Nedávno mi bolo 25 rokov. Som so svojím manželom 10 rokov z toho 5 rokov teda vydatá.. manžel je starší bude mu 34. Ide o to že v poslednej dobe máme každý iný pohľad na život.. ja mám teraz divokejšie obdobie kedy by som si chcela užívať.. chodiť tancovať na diskotéky alebo ísť s kamarátmi do baru atď. manžel je ale usadenejší a toto nepotrebuje.. keďže mi bolo necelých 15 rokov keď sme sa spoznali tak ja nič také nezažila. ale teraz ju mám.. aj čo sa týka skúšania sexuálnych zážitkov s inými chlapmi.. manžel bol môj prvý.. ako by sa vo mne nahromadila tá nevybúrenosť za tých 10 rokov a teraz to ide všetko von..manžel odo mňa očakáva dospelé správanie ktorého ja bohužiaľ nie sme teraz schopná.. inak spolu vychádzame po všetkých stránkach ale v užívaní si života sa naše predstavy rozchádzajú.. a ja neviem ako ďalej.. manžel len pre mňa ako rodina..nič iné nepoznám.. som na neho zvyknutá a nechcem byť bez neho na druhú stranu chápem že nemôže čakať na to až ja sa vyblbnem.. máme spolu hypotéku.. deti zatiaľ žiadne.. premýšľam že by som si našla nové bývanie a boli by sme každý sám.. možno by sme zistili že nám je bez seba lepšie alebo tiež nie.. ale mám pocit že ak zostaneme v tom ako to je teraz bude to horšie a horšie.. príde mi že sa odcudzujeme a každý má teraz o svojom živote iné predstavy..na druhú stranu ma to mrzí, pretože neviem a netuším, čo sa deje a hlavne som bola zvyknutá na to, že sme chodili všade spoločne. Teraz už sa napríklad aj stáva, že keď niekam chcem ísť (napríklad len do mesta), tak manžel so mnou nechce ísť a radšej zostane doma a pozerá na televíziu. Ale mne sa bohužiaľ taký život nepáči a nemám z toho nijako zvlášť dobrý pocit. Predstavovala by som si úplne iné veci, ale manžel na to očividne nie je a aj keď sa snažím, tak to s ním ani nepohne.